Vesmírny web

Vedci


Albert Einstein:

Albert Einstein

(14. marec 1879, Ulm– 18. apríl 1955, Princetown)

bol nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia. Predložil teóriu relativity a významne prispel k rozvoju kvantovej mechaniky, štatistickej mechaniky a kozmológie. V roku 1921 mu bola za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená Nobelova cena za fyziku.

Stephen William Hawking

Stephen Hawking

( 8. január 1942, Oxford, Anglicko)

je jeden z popredných svetových teoretických fyzikov. Hawking je od roku 1979 lucasiánsky profesor matematiky na univerzite v Cambridge a vedecký pracovník na katedre Gonville a Caius tej istej univerzity. Skutočnosť, že zastáva tento post napriek takmer celkovej pracovnej neschopnosti kvôli amyotrofickej laterálnej skleróze, z neho urobila svetovú hviezdu. 8. januára 2009 sa stal emeritným profesorom, nakoľko dosiahol dôchodkový vek 67 rokov. Počet jeho vedeckých publikácií sa blíži k 200 a vyznačujú sa tým, že napriek tomu, že sú príkladnými vedeckými odbornými dielami, sú čiastočne aj populárno-náučné, teda zrozumiteľné i nie úplne zasvätenému čitateľovi, a aj tak nestrácajú svoju odbornosť.

Edwin Hubble:

Edwin Hubble

(20. november 1889, Marshfield – 28. september 1953, Kalifornia)

bol americký astronóm, ktorý študoval galaxie. Dokázal, že galaxie sú samostatné hviezdne sústavy podobné Mliečnej ceste. Medzi jeho najväčšie objavy patrí vzťah medzi rýchlosťou rozpínania galaxií a ich vzdialenosťou (Hubblov zákon). Po ňom sú pomenované Hubblov teleskop, Hubblova konštanta, Hubblov vzťah a iné.

Sir Isaac Newton:

Sir Isaac Newton

(4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth – 31. marec 1727, Kensington)

bol anglický fyzik, matematik a filozof. Je jednou z najväčších postáv v dejinách ľudského poznania a od neho sa vlastne počíta fyzika ako novodobá veda. Newton nadviazal na výsledky svojich predchodcov – Galileiho, Keplera, Descarta a ďalších. Presne sformuloval základné zákony mechanického pohybu, dal im podobu matematických rovníc a vytvoril diferenciálny a integrálny počet, pomocou ktorého vieme tieto rovnice riešiť. Až od čias Newtona sa stalo možným vypočítať pohyby planét, predpovedať presné termíny zatmenia Slnka a Mesiaca, čas návratu periodických planét (hlavne známej Halleyovej kométy), a dokonca vypočítať i polohu a pohyb doteraz neznámych telies. Newtonov gravitačný zákon umožnil určiť hmotnosť nebeských telies a sily pôsobiace medzi nimi, odvážiť zemeguľu. Newton dokázal, že nie je rozdiel medzi zákonmi pozemských a nebeských pohybov, ako sa domnieval Aristoteles, ale že sila, ktorá spôsobuje pohyb planét okolo Slnka je tá istá, ako sila, ktorá spôsobuje, že padáme zo schodov.

Erwin Schrödinger:

Erwin Schrödinger

(12. august 1887, Viedeň - 4. január 1961, Viedeň)

bol rakúsky fyzik, spolutvorca kvantovej mechaniky. Preslávil sa predovšetkým formuláciou nerelativistickej vlnovej rovnice pre popis hmotných častíc, ktorú na jeho počesť nazývame Schrödingerova rovnica. Je držiteľom Nobelovej ceny za fyziku v roku 1933 (spolu s Paulom Diracom).

Werner Heisenberg:

Werner Heisenberg

( 5. december 1901, Würzburg, Nemecko – 1. február 1976, Mníchov)

bol nemecký teoretický fyzik, spoluzakladateľ kvantovej mechaniky. Prispel k rozvoju kvantovej elektrodynamiky, kvantovej teórie poľa, teórie jadra, fyziky kozmického žíarenia, teorie elementárnych častíc. Sformuloval vzťah neurčitosti, ktorý obmedzuje aplikovanie klasických pojmov na mikrosvet. V roku 1932 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku.

Wernher von Braun:

Wernher von Braun

(23. marec 1912, Wirsitz – 16. jún 1977, Alexandria, Virgínia)

bol nemecko – americký raketový vedec. Počas 2. svetovej vojny skonštruoval nemecké vojenské rakety V1,V2, ktoré boli prvými balistickými raketami na svete. Na konci vojny sa vzdal americkej armáde a s celým svojim tímom odišiel do USA, kde spočiatku viedol konštrukciu vojenských, a neskôr aj kozmických nosičov, pričom jeho práca vyvrcholila vývojom rakiet typu Saturn pre mesačný program Apollo.

Max Planck

Max Planck

(23. apríl 1858 Kiel, Nemecko – 4. október 1947 Göttingen)

bol nemecký teoretický fyzik, profesor na univerzite v Berlíne. Nositeľ Nobelovej ceny. Štúdiom absolútne čierneho telesa dospel k záveru, že energia je vyžarovaná a pohlcovaná v kvantách a stal sa tak zakladateľom kvantovej mechaniky. Zaoberal sa aj termodynamikou, mechanikou, optikou a filozofickými otázkami fyziky.

Edward Witten:

Edward Witten

(26. august 1951, Baltimore)

Je americký teoretický fyzik so zameraním na matematickú fyziku. Je profesorom na Inštitút pre pokročilé štúdie v Princetone, vedúcim výskumníkom v oblasti teórie superstrún a držiteľom najvyššieho ocenenia na poli matematiky, Fieldsovej medaily. Witten v značnej miere prispel k poznatkom v teoretickej fyzike a to prácou, ktorá priniesla veľký počet vysoko matematických výsledkov. Primárne sa angažoval na poli teórie kvantového poľa a teórie strún ako aj v priľahlých oblastiach topológie a geometrie. Medzi jeho mnohé práce patrí napríklad zjednodušený dôkaz teorémy pozitívnej energie vrátane problematiky spinorov vo všeobecnej relativite, jeho práca týkajúca sa supersymetrie a Morseho teórie, jeho úvod do topologickej teórie kvantového poľa a príbuzné práce v zrkadlovej symetrii ako aj jeho práce na M-teórii.

Brian Greene:

Brian Greene

(9. február 1963, New York)

Je americký fyzik, teoretik strún a popularizátor vedy. Od roku 1996 bol profesorom na Columbia University. Autor v knihe Štruktúra vesmíru rozoberá vývoj nášho pohľadu na realitu v dejinách a potom opíše a jednoducho vysvetlí náš súčasný pohľad, ktorý neustále o niečo dopĺňa a vracia sa k nemu.

Niels Henrick David Bohr

Niels Henrick David Bohr

(7. október 1885, Kodaň – 18. november 1962, Kodaň)

V roku 1913 vyvinul na základe predstáv E. Rutherforda a kvantovej hypotézy M. Plancka a A. Einsteina tzv. Bohrov model atómu (prvý kvantový model atómu). V roku 1918 model rozšíril v princíp korešpondencie (dnes všeobecne označovaný ako staršia kvantová teória), čím sa mu podarilo svoju teóriu presadiť. V roku 1921 teoreticky vysvetlil periodickú sústavu prvkov na základe svojho modelu atómu rozšíreného A. Sommerfeldom. V roku 1935 sa začal zaoberať jadrovou fyzikou. Zaviedol napríklad pojem zložené jadro a vymyslel model (pieskového) vaku a kvapôčkový model jadra atómu. V roku 1939 spolu s inými fyzikmi objavil pre prax významné štiepenie jadra uránu.V roku 1922 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za výskum atómovej štruktúry.

Michael Faraday

Michael Faraday

(22. september 1791 – 25. august 1867)

Bol anglický fyzik a chemik. Venoval sa najmä elektromagnetizmu, objavil elektromagnetickú indukciu, samoindukciu, zákony elektrolýzy, diamagnetizmus, benzén. Zaviedol pojem elektrického, magnetického poľa a elektrických siločiar. Jeho predstavy matematicky formuloval James Clerk Maxwell. Bol vynikajúci experimentátor. Odhalil blízky súvis medzi elektrinou a magnetizmom a zostrojil prvý elektrický generátor. Faraday tak dal teoretický základ pre všetky elektromotory a dynamá. Ako zapálený rečník, ktorý rád hovoril na verejnosti, zaviedol tradíciu vianočných vedeckých prednášok, ktoré v Anglicku pokračujú dodnes.

George Gamow

George Gamow

(4. marec 1904, Odesa, Ukrajina – 20. august 1968, Boulder)

Bol americký fyzik ukrajinského pôvodu, ktorý predpovedal existenciu reliktového žiarenia. Roku 1926 ukončil štúdium na Leningradskej univerzite a v rokoch 1931 - 1933 pracoval v leningradskom fyzikálnom ústave. V roku 1934 odišiel G. Gamow do Spojených štátov, kde do roku 1956 prednášal na George Washington University, potom na University of Colorado. Zaoberal sa kvantovou mechanikou, atómovou a jadrovou fyzikou, astrofyzikou a kosmológiou. V roku 1928 vysvetlil mechanizmus alfa rozpadu. Ako prvý prišiel s teóriou vzniku vesmíru, ktorú jeho odporca Fred Hoyle posmešne označil ako „veľký tresk“ (angl. big bang). Túto teóriu v roku 1965 potvrdili americkí astronómovia.

Fred Hoyle

Fred Hoyle

(24. jún 1915, Gilstead – 20. august 2001, Bournemouth)

Bol britský astronóm a spisovateľ. Hoyle sa sprvoti venoval antropickému princípu. V snahe objasniť procesy stelárnej nukleosyntézy spozoroval, že jedna jadrová reakcia, 3α proces, ktorá generuje uhlík, vyžaduje, aby malo jadro uhlíka určitú veľmi špecifickú energiu. Obrovské množstvo uhlíka vo vesmíre, ktoré nám umožnilo existenciu, ukazuje, že táto jadrová reakcia musí existovať. Na základe tohto predpokladu urobil predikciu energetických hladín v jadre uhlíka, ktorá bola neskôr potvrdená experimentálne.

ENG