Vesmírny web

Veľký tresk

Veľký tresk je vedecká teória kozmológie, ktorá opisuje ranný vývoj a tvar vesmíru. Nosnou myšlienkou je, že všeobecná teória relativity môže byť skombinovaná s pozorovaniami galaxií vzďaľujúcich sa od seba, čím sa dá odvodiť stav vesmíru v minulosti alebo aj v budúcnosti. Prirodzeným následkom Veľkého tresku je, že vesmír mal v minulosti vyššiu teplotu a hustotu. Termín "Veľký tresk" sa v užšom zmysle používa na označenie časového bodu, kedy sa začalo pozorované rozpínanie vesmíru, v širšom zmysle na označenie prevládajúcej kozmologickej paradigmy, vysvetľujúcej vznik a vývin vesmíru. Termín "Veľký tresk" prvýkrát použil Fred Hoyle v roku 1949 počas programu rozhlasovej stanice. Hoyle túto teóriu nepodporoval a plánoval sa jej vysmiať. Jedným z dôsledkov Veľkého tresku je, že podmienky dnešného vesmíru sú odlišné od podmienok v minulosti alebo v budúcnosti. Na základe tohto modelu bol George Gamow v roku 1948 schopný predpovedať kozmické mikrovlnné reliktové žiarenie ktoré bolo v roku 1960 objavené a poslúžilo ako dôkaz potvrdzujúci správnosť teórie Veľkého tresku, vyvracajúc tak teóriu nemenného stavu. V roku 1927 bol belgický kňaz Georges Lemaître prvým, kto predložil návrh, že vesmír sa začal "výbuchom prehistorického atómu". Skôr, v roku 1918, zmeral štrasburský astronóm Carl Wilhelm Wirtz systematický červený posun niektorých "hmlovín", ktorý nazval "K-korekcia"; nebol si však vedomý kozmologických dôsledkov, ani toho, že údajné hmloviny boli v skutočnosti galaxie mimo našej Mliečnej dráhy.

Veľký Tresk

Teória veľkého tresku

Podľa súčasných fyzikálnych modelov bol vesmír pred 13,7 miliardami rokov vo forme gravitačnej singularity, v ktorej boli merania času a dĺžky bezpredmetné a teplota spolu s tlakom boli nekonečné. Na začiatku energia a hmota boli sústredené v maličkej guľôčke s nekonečnou hustotou a s teplotou miliardy a miliardy ráz vyššou, než je teplota Slnka. V zlomku sekundy sa uvoľnili hmotné častice a vesmír sa začal rozpínať. Po čase sa sformovali husté oblaky vodíka a hélia. Tieto oblaky sa zhromažďovali v hustých skupinách.

Zo začiatku bol vesmír taký hustý, že cezeň nepreletelo ani svetlo a bol veľmi tmavý. Po niekoľko tisíc rokoch teplota klesla na niekoľko tisíc stupňov. Oblaky sa zvoľna rozplývali. To znamenalo, že svetlo sa mohlo pohybovať ďalej a vesmír sa stal priehladným tak, ako je teraz. Prvé galaxie sa začali formovať zo zhlukov plynov.

Asi 10 000 miliónov rokov po veľkom tresku sa Slnko a planéty slnečnej sústavy vytvorili v jednom z ramien galaxiu, ktorá dostala názov Mliečna cesta. Dnešný vesmír obsahuje nespočetné množstvo miliónov hviezd a planét, obrovské oblaky plynov a prachu, oddelené ohromnými vzdialenosťami prázdneho priestoru. Ešte dnes sa niektoré časti vesmíru formujú.

Moderné pozorovania zrýchľujúceho sa rozpínania viedli kozmológov k modelu Lambda-CDM. Tento model obsahuje tiež temnú energiu vo forme kozmologickej konštanty. Táto energia spôsobuje, že čoraz väčšia časť súčasne viditeľného vesmíru sa posúva za náš horizont udalostí, teda mimo nášho kontaktu. Nevie sa, čo sa po tomto stane. Teória kozmologickej konštanty predpokladá, že len gravitačne spojené systémy, akými sú napríklad galaxie, ostanú pohromade a tiež ich bude čakať osud smrti z tepla kvôli ochladzujúcemu a rozpínajúcemu sa vesmíru. Iné teórie obsahujúce takzvanú skrytú energiu predpovedajú, že galaktické klastre a možno aj galaxie samotné budú nakoniec roztrhané pôsobením stále sa zväčšujúcej expanzie, čo sa nazýva Veľké roztrhanie.

ENG