Space Web

Reliktové kozmické žiarenie

Reliktové kozmické žiarenie je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z Vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom po ére rekombinácie, ktorá nastala vo vývoji Vesmíru 379 tisíc rokov po veľkom tresku v súlade s teóriu štandardného modelu vesmíru. V tejto ére vývoja Vesmíru došlo k jeho ďalšiemu ochladeniu asi na teplotu 3000 Kelvinov. Pri týchto podmienkach dokázali existujúce jadrá vodíka a hélia zachytávať a udržať si pôvodne voľné elektróny. Došlo k rekombinácii, čiže k vzniku neutrálnych atómov vodíka a hélia. Hmota sa stala pre žiarenie priehľadná a vtedy sa žiarenie oddelilo od hmoty a ďalej sa vyvíjalo nezávisle, pričom homogénne a izotropne vyplnilo celý priestor, ďalej sa zúčastňovalo na expanzii Vesmíru a postupne jeho teplota klesala až na súčasnú hodnotu 2,7 Kelvina. Reliktové žiarenie objavili v roku 1965 Arno Penzias a Robert Wilson, v roku 1978 za tento objav boli ocenení Nobelovou cenou za fyziku. Reliktové žiarenie v súčasnosti svojimi charakteristikami zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou okolo 2,73 K a najväčšiu intenzitu má pri vlnovej dĺžke 2-3 milimetrov. Objav reliktového žiarenia bol silným dôkazom podporujúcim teóriu veľkého tresku.

Reliktové Žiarenie
ENG